Kongres Samoška: Pandémia vrátila tradičnému obchodu zákazníkov

Po tom, čo protipandemické opatrenia obmedzili prevádzku reštaurácií, zásobovanie spotrebiteľov potravinami prebral v plnej miere obchod. To sa prejavilo aj na rastúcich tržbách, ktoré by v sumári za tento rok mohli predstavovať 6 %. Zmenilo sa nákupné správanie zákazníkov, čo sa odráža aj v preferovaných tovaroch i nákupných kanáloch. Významnú úlohu v čase pandémie zohráva aj tradičný obchod.

Ak vlani v nakupovaní platili nejaké trendy, tento rok ich príchod nového koronavírusu úplne prekopal a zmenil. Prvú vlnu pandémie poznačili panické nákupy, ktorými sa zákazníci snažili zásobiť. Na regáloch dočasne chýbal tovar a novými bestsellermi sa stali trvanlivé potraviny a dezinfekčné prostriedky. Neskôr sa situácia síce upokojila, ale nákupné správanie spotrebiteľov sa nedostalo do predkrízového stavu. Stále totiž platí, že zákazníci navštevujú predajne v nižšej frekvencii, ale do nákupného košíka si vkladajú viac produktov.

Keďže sa snažia nakúpiť všetko pod jednou strechou, hľadajú väčšie predajne. Hlavnú úlohu v nakupovaní preto zohrávajú super- a hypermarkety. Tým sa darilo aj pred pandémiou a darí sa im naďalej. Za obdobie od mája do októbra si pripísali medziročný nárast tržieb 7,1 %. „Tradičný trh, teda predajne do 400 metrov štvorcových, zaznamenal síce miernejšie nárasty, ale napriek tomu ide o veľmi pozitívny výsledok,“ vysvetľuje client business partner spoločnosti Nielsen Pavol Zajac.

Ako pokračuje, po minulé roky sa tento kanál trápil aj s prepadmi tržieb. Od mája do októbra tohto roka zaznamenal rast 4,6 %. Pozitívne je to aj preto, že počet malých predajní neustále klesá. Menej obchodov má neorganizovaný trh, ale aj organizovaný trh, ktorý ovplyvnil krach siete Kačka. Necelú stovku predajní po nej síce prevzali iné siete, ale dokopy ich mala viac ako tristo.

To, že sa zákazníci snažia nakúpiť všetko v jednom obchode, nie je dobrou správou pre drogérie. Tie boli po minulé roky zvyknuté na dvojciferné rasty. Ešte aj za prvé dva mesiace roka si pripísali plus 15 %. Od mája do októbra je to však už iba 5,2 %. Kríza a reštrikčné opatrenia sa výrazne dotkli segmentu horeca. Nielsen v ňom meria predaj nealkoholických nápojov a vybraných alkoholických nápojov. Kanál zaznamenal počas mesiacov marec a apríl prepad tržieb 72,2 %, ktorý sa od mája do októbra zmiernil na mínus 26,5 %.

Cestuje sa menej

Pandémia spôsobila, že mnohí ľudia nemohli vycestovať za prácou do zahraničia, prípadne mohli pracovať z domu. Z kancelárií sa preto presunuli do vlastných pracovní a nemuseli toľko cestovať. To sa prejavilo aj na miernom preskupení tržieb v rámci Slovenska. Podľa Štatistického úradu SR žije na západnom Slovensku 46 % obyvateľov, na strednom 25 % a na východnom 30 %. Ešte vlani pripadalo na západ krajiny 46 % tržieb organizovaného trhu, na stred 30 % a na východ 24 %. Tento rok však priniesol v geografickom rozložení tržieb zmeny. Od januára do októbra klesli tržby na západnom Slovensku o 0,3 percentuálneho bodu a naopak východ si pripísal plus 0,5 percentuálneho bodu, ako aj najrýchlejší rast tržieb spomedzi regiónov na úrovni 9,4 %.

Najžiadanejšími kategóriami na tradičnom trhu boli za prvých desať mesiacov tohto roka hlavne trvanlivé potraviny a alkohol. Cukor dosiahol medziročný rast tržieb 32 %, múka 31 % a borovička 19 %. „Dvojciferné nárasty sú pri týchto kategóriách výnimočné, pretože zvyčajne rastú iba jednociferne. Okrem borovičky rástol všetok alkohol s výnimkou tequily,“ vysvetľuje retail service konzultantka Júlia Klukanová. Spomedzi drogérie sa najviac darilo dezinfekcii na ruky, ktorá si pripísala nárast 427 %, za čím možno vidieť vyššiu cenu, ale aj veľký dopyt. Spotrebitelia viac kupovali aj dezinfekciu do domácnosti a prípravky do umývačiek riadu. Tie rástli na tradičnom trhu rýchlejšie ako na celom trhu. „Ak máte menšiu predajňu a doposiaľ ste tento sortiment nemali, pretože ste boli presvedčení, že zákazníci doma nemajú umývačky, možno je už pravdou opak,“ vysvetľuje Pavol Zajac. Naopak, nedarilo sa impulzným tovarom, ako energetické nápoje, čokoládové cukrovinky či žuvačky. A na prácu z domu doplatila dekoratívna kozmetika a odličovacie tampóny.

Nové zvyky

Kríza priniesla ďalší fenomén – nakupovanie potravín a drogérie cez internet. Ten sa na slovenskom trhu začal rozvíjať až počas pandémie, keď viaceré obchody posilňovali alebo zriaďovali e-shopy alebo hľadali iné možnosti doručovania potravín. Spoločnosť Nielsen má relevantné dáta z českého trhu, ktoré ukazujú, aký vplyv mala na tento kanál koronakríza. „V minulom roku rástol v Česku online predaj o 20 percent, počas najprísnejších protipandemických opatrení zaznamenal veľké nárasty a v súčasnosti rastie trikrát rýchlejšie ako vlani,“ hodnotí Pavol Zajac.

Ako pokračuje, je jasné, že mnoho zákazníkov, ktorí prekonali najväčšiu prekážku online nakupovania, teda prvú skúsenosť, pri ňom zostanú. „Nakupovanie cez internet nemusí byť iba cez sofistikovaný systém. Niektoré predajne fungovali cez telefón. Má teda význam aj pre menšie obchody, ktoré nemajú veľké kapacity,“ hovorí.

Nový normál v nakupovaní znamená aj to, že 43 % spotrebiteľov deklarovalo prechod k privátnej značke a 37 % zákazníkov priznalo, že nakupuje lacnejšie produkty. Privátne značky majú na slovenskom trhu dlhodobo podiel na tržbách okolo 20 %. Od januára do októbra ich podiel mierne narástol a tržby za privátne značky rástli vyšším tempom ako tržby za značkové výrobky. Ešte vlani sa krajine ekonomicky darilo, zvyšovali sa platy, ľudia menej pozerali na cenu a nakupovali značkové výrobky. „Privátnu značku nakupujeme v krízových obdobiach, ukázali to výsledky za obe vlny pandémie,“ hodnotí Pavol Zajac.

Analytici predpokladajú, že zmeny v nakupovaní, ktoré priniesla pandémia, ostanú v platnosti aj v blízkej budúcnosti. Kríza navyše rozdelí spotrebiteľov do dvoch skupín. „Finančne zabezpečení si nemôžu dopriať pôžitok počas dovoleniek či v reštauráciách, preto presunú maškrtenie do obchodov. Ľudia, ktorých kríza finančne zasiahla, budú šetriť. Obchodník by mal byť pripravený na obe skupiny zákazníkov,“ uzatvára Pavol Zajac.