Kongres Samoška: Dve z troch eur z e-shopov idú do zahraničia

Ekonomika zažila počas prvej vlny pandémie koronavírusu tvrdú ranu. Prekvapivo sa z nej však dokázala rýchlo spamätať. Niektoré odvetvia sú síce zasiahnuté viac, ale priemyselná výroba sa v septembri takmer vyrovnala minuloročným číslam a spotreba domácností sa vyvíja nad očakávania dobre. Zákazníci menia svoje spotrebiteľské správanie a nebránia sa nakupovaniu na internete.

Vo všetkých oblastiach spoločenského života bola tento rok hlavnou témou koronakríza. Slovenskú ekonomiku zasiahla najtvrdšie v druhom štvrťroku, keď HDP zaznamenal historický medziročný pokles o viac ako 12 %. Negatívne k tomu prispela spotreba domácností, vládna spotreba, investície či vývozy očistené o dovozy tovarov a služieb. „Keď sa začali uvoľňovať opatrenia, zhruba od polovice mája sme videli postupné oživovanie ekonomiky, ktoré sa zvýraznilo počas júna a ďalších letných mesiacov. Ekonomike sa v treťom kvartáli prekvapivo podarilo vymazať veľkú časť straty, ktorú si pripísala počas prvej polovice roka,“ vysvetľuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Ako pokračuje, pozitívne k tomu najviac prispievali čisté vývozy a spotreba domácností.

Tento rok sa dá podľa jej slov očakávať prepad o 6,2 %, s tým, že budúci rok sa ekonomika oživí a dosiahne rast 6 %. „Možno sa vám to zdá rýchle, ale vidíme, že obnovovanie po uvoľnení dočasných reštrikcií vie byť rýchle. Okrem toho pre budúci rok máme nízku porovnávaciu bázu z tohto roka, ktorá nám pomôže dosiahnuť vyšší rast. Zároveň budú vplývať pozitívne riziká, ktoré prináša očakávaná vakcína. Silným faktorom sú aj peniaze z Európskej únie – či už štandardné eurofondy, alebo veľký balík obnovy, ktorý pre Slovensko znamená šesť miliárd eur v nasledujúcich rokoch,“ konštatuje analytička.

Vôbec to nie je také zlé

Slovensko v rámci Európskej únie patrilo ku krajinám, ktorým sa podarilo zmierniť prepad najvýraznejšie. V treťom štvrťroku zaznamenalo jeden z najjemnejších medziročných prepadov HDP, dokonca jemnejší ako priemer eurozóny i európskej dvadsaťsedmičky. „Nemecko, náš najdôležitejší obchodný partner, zaznamenalo výrazné zlepšenie oproti druhému kvartálu, no nebolo to také razantné ako v prípade Slovenska. To nám dáva nádej, že s uvoľnením reštrikcií môže obnovenie ekonomickej aktivity nabrať vysokú rýchlosť,“ uvádza Katarína Muchová.

Priemyselná produkcia v septembri zaznamenala medziročný prepad iba 0,2 %, čo je po prudkých mínusoch z apríla a mája takmer vyrovnanie minuloročnej úrovne. Prispela k tomu najmä produkcia áut. Veľká časť slovenského priemyslu smeruje na export a septembrový vývoz tovarov vzrástol o vyše 3 %. Slovensko navyše medziročne zaznamenalo pokles dovozov, takže septembrové saldo zahraničného obchodu vo výške 708 miliónov eur dosiahlo druhú najvyššiu úroveň od roku 2010. „Na základe týchto dát vidíme silné oživenie našej ekonomiky,“ hovorí Katarína Muchová. No napríklad pri stavebníctve nemôžeme hovoriť o takom pozitívnom vývoji, pretože sa ešte neoživilo a v septembri sa dokonca prehĺbil medziročný pokles produkcie na 22 %.

Spotreba domácností sa však vyvíjala nad očakávania dobre. Vidieť to z maloobchodných tržieb i z vývoja na trhu práce. Maloobchodné tržby sa v septembri medziročne zvýšili o 5,8 %, čo je jeden z najrýchlejších rastov za posledné roky. Tržby v reštauráciách boli v septembri medziročne vyššie o 3 %, aj keď je to oproti júlu a augustu zmiernenie, zatiaľ čo prepad tržieb v ubytovaní v septembri dosiahol 29,4 %. „Kríza nemala na trh práce až taký veľký vplyv, ako sme sa obávali na jar. Disponibilná miera nezamestnanosti dosiahla v októbri 7,4 percenta. Uvoľnené reštrikcie po prvej vlne a letná sezóna postupne oživovali dopyt po práci. Riziká však ešte nevymizli,“ dodáva Katarína Muchová.

Peniaze idú do zahraničia

Slovenská sporiteľňa analyzovala dáta svojich klientov pri platbách kartou. Počas prvej vlny v nich rýchlo klesali odvetvia najviac ovplyvnené reštrikciami, ako dovolenky, cestovanie, verejná doprava, reštaurácie či kaviarne. To sa opakovalo aj v priebehu druhej vlny. Na platbách kartou sa dajú ilustrovať trendy, ktorými sa aktuálne riadi spotrebiteľské správanie.

Cestovanie do sveta bolo pred pandémiou veľmi dostupné a relatívne lacné, čo znamenalo, že aj Slováci míňali v zahraničí veľké množstvo peňazí. Analytici Slovenskej sporiteľne na základe dát od svojich klientov odhadli, že ročne sú to celkovo stovky miliónov eur. Počas minulého roka iba na platbách kartou v zahraničí minuli Slováci až 1,6 miliardy eur; k tomu je ešte potrebné pripočítať ďalších 300 miliónov, ktoré si za hranicami vybrali z bankomatov. Odhady sa tak dostávajú k hranici zhruba dvoch miliárd eur. „Ak by sme pripočítali aj peniaze, ktoré si Slováci vybrali v bankomatoch na Slovensku a následne odišli na dovolenku alebo nákupy, suma by bola ešte väčšia. Žiaľ, tieto dáta sa nedajú vysledovať,“ vysvetľuje analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Top sezónami pre utrácanie v zahraničí sú leto a Vianoce. V lete je to v priemere 158 miliónov eur za mesiac, čo je asi o tretinu viac než počas bežného obdobia roka. Počas novembra a decembra minú slovenskí zákazníci v zahraničí 146 miliónov eur, čo je asi o štvrtinu viac ako počas ostatných mesiacov roka. Kým počas leta sú útraty spojené hlavne s dovolenkami, v zime súvisia s predvianočnou nákupnou turistikou. Počas novembra a decembra stúpa objem platieb v okolitých krajinách o 26 % oproti zvyšku roka. Počas vianočného obdobia Slováci najviac míňajú v Rakúsku, Česku a Poľsku. „Chýba tu Maďarsko, pretože tam najväčšie objemy míňame počas leta. Táto krajina je pre nás predovšetkým dovolenková destinácia a hoci tam aj počas Vianoc evidujeme nejaké nárasty, ani zďaleka nedosahujú také objemy ako počas leta,“ vysvetľuje Matej Horňák.

Ako pokračuje, napríklad v Česku počas Vianoc vystupujú do popredia najmä položky z cestovného ruchu, čiže ubytovanie, stravovanie, rekreačné zariadenia, po nich však nasledujú tradičné vianočné tovary, ako oblečenie, drogéria či hobby náčinie. V Poľsku slovenskí zákazníci počas zimných mesiacov nakupujú predovšetkým oblečenie, nábytok, vybavenie do domácnosti či potraviny. V Rakúsku sú to potraviny, oblečenie, pohonné hmoty a hobby náčinie.

Slovenskí klienti minuli vlani na nákupy cez internet 1,3 miliardy eur, z čoho až 850 miliónov eur smerovalo na zahraničné stránky. Počas minuloročných Vianoc zaplatili za nákupy cez e-shopy 260 miliónov eur a až 170 miliónov šlo za hranice. Tento rok klienti Slovenskej sporiteľne, ktorí nakupujú na zahraničných internetových obchodoch, v podstate svoje návyky nemenili. „Zahraničné nákupy rastú konštantným tempom zhruba už od marca a zásadné výkyvy nie je vidieť. Iný príbeh rozprávajú dáta zo slovenských e-shopov. Počas apríla zažili obrovský nárast a dostali sa na rekordné úrovne,“ komentuje Matej Horňák. To bolo podľa jeho slov spojené s prvým lockdownom, keď sa zavrela väčšina obchodov a zákazníci boli nútení využívať služby e-shopov. „Trend rastu sa pre slovenských internetových obchodníkov neudržal a po uvoľnení opatrení sme sa vrátili k nižším hodnotám, aj keď za celý rok v internetových obchodoch naozaj míňame viac,“ konštatuje analytik.

Ako pokračuje, internetové predajne budú podľa neho výnosné aj po pandémii. „Ľudia začali na internete nakupovať aj také tovary, ktoré predtým nezvykli. Zákazníci sa z veľkej časti vrátia do kamenných obchodov, ale myslím si, že po pozitívnej skúsenosti s e-shopmi bude tento kanál v budúcnosti zohrávať významnejšiu rolu než doteraz,“ dodáva Matej Horňák.