Ján Bilinský, generálny riaditeľ Coop Jednota Slovensko: Rastieme zväčšovaním predajní

Sieť Coop Jednota dlhodobo dosahuje najvyšší podiel predaja slovenských potravín. Zvýšiť toto číslo sa však dá už iba minimálne. Spotrebitelia si vďaka vyššej kúpyschopnosti môžu viac dovoliť, čomu sa prispôsobuje aj skladba sortimentu predajní. Vidieť jasný príklon k čerstvým a kvalitným potravinám.

Coop Jednota Trenčín dostala v apríli miliónovú pokutu, voči ktorej sa odvolala. Čo v prípade, že ju bude musieť zaplatiť?

Nemyslíme si, že to bude musieť Jednota Trenčín zaplatiť, pretože veríme v spravodlivosť súdov. Konkrétne táto pokuta bola uložená za balený tovar, ktorý bol v záručnej lehote, ale obsah kvalitatívne nezodpovedal. Kontrolóri oriešky otvorili a tie chuťovo a senzoricky nezodpovedali. Je pravda, že to bola tretia uložená pokuta v predajni. Takže treba objektívne povedať, že zo strany vtedajšieho vedenia mali byť podniknuté kroky na zlepšenie prevádzkovania predajne. Napriek tomu, by však tento problém žiadna predavačka nezistila. Nemôže predsa otvárať balenia a zisťovať či je produkt v poriadku.

Hovoríte vtedajšie vedenie, takže nastúpilo nové. Je za touto zmenou udelenie pokuty?

Vzhľadom k tomu, že Coop Jednota Trenčín dosahovala negatívne hospodárske výsledky, Coop Jednota Slovensko sa rozhodla zasiahnuť a prebrala riadenie tohto družstva. K zmene došlo po udelení miliónovej pokuty.

Je to prechodné riešenie?

Dali sme si na to obdobie piatich rokov. Veríme, že za ten čas sa nám ju podarí stabilizovať tak, aby sme vedenie mohli odovzdať naspäť.

Už ste to niekedy urobili alebo je to výnimočný prípad?

Je to prvý prípad za 150 rokov.

Čo vo všeobecnosti hovoríte na miliónové pokuty a prístup štátu k obchodníkom?

V poslednom čase je populárny výraz gold-plating. Žiaľbohu, Slovensko sa ním preslávilo. Miliónové pokuty sú nad rámec pokút ostatných členských štátov Európskej únie. Podľa mojich informácií sú pokuty v Česku miernejšie. Stráca sa tiež primeranosť pokuty. Keby ten tovar, ktorý kontrolóri našli, bol po dobe minimálnej trvanlivosti a udelená pokuta by bola oprávnená, hodnota výrobkov by bola 50 eur. Takže za 50 eurový tovar miliónová pokuta? Je primerané, keď u nás nájdu mäkší petržlen v hodnote pár centov a dajú nám pokutu 1000 eur?

Prečo sa to podľa vás deje?

Obchod nemá svojho gestora, takže sa o neho nemá kto starať. Sme pod gesciou ministerstva hospodárstva, ktoré o nás nejaví záujem. Viac menej nás riadi ministerstvo pôdohospodárstva, ale len formou pokút, postihov a nových zákonov. Ľudia, ktorí by nám mali odborne a metodicky pomáhať, to nerobia, nazývajú nás nenažrancami. Je to pokutový štát a pokutové ministerstvo pôdohospodárstva. Je smutné, že sa tak správa k svojim podnikateľom. V našom prípade aj k obchodnej sieti, ktorá najviac podporuje slovenských potravinárov a bez ktorej by polovica z nich určite skrachovala.

Veríte v spravodlivosť súdov. Ale čo v prípade, že miliónovú pokutu raz budete musieť zaplatiť?

V rámci nášho systému sú rôzne silné Jednoty. Niektoré by to ekonomicky zvládli, ale niektoré by mali existenčné problémy. Od mája platí zákon, ktorý hovorí o tom, že pokutu treba zaplatiť do 15 dní a až potom sa môže obchodník odvolať. To má dosť ďaleko od právneho štátu. Výška pokút je zvrátenosť, ale toto je právna zvrátenosť.

Okamžitá splatnosť pokút platí pre novelizovaný zákon o potravinách, ale aj nový zákon o neprimeraných podmienkach. Je toto ich najväčší problém?

Z hľadiska ekonomickej existencie spoločnosti je to najhoršie. Pravidlo neplatí len pre obchodníkov, ale pre celý potravinový reťazec. Keď príde kontrola k mäsiarovi a udelí mu pokutu, tiež ju musí zaplatiť ihneď a odvolať sa môže až potom. Opäť sa dostávame k nášmu nadštandardu, gold-platingu. Napríklad Poliaci majú úplne iné povinnosti pre výrobu potravín. Sú platné v rámci EÚ, ale zároveň sú miernejšie ako pravidlá u nás. Poliaci k nám môžu v rámci voľného pohybu tovaru a služieb dovážať svoje produkty, ktoré ich aj vďaka menej prísnym nariadeniam vyjdú lacnejšie, ale Slováci sú tým pádom menej konkurencieschopní.

Nová definícia neprimeraných podmienok chce zlepšiť vzťahy medzi obchodníkmi a výrobcami. Má tento zákon šancu to dosiahnuť?

Podnikatelia sa medzi sebou vedia dohodnúť. Nemáme problém akceptovať vyššie nákupné ceny, aj keď o tom vedieme rokovania. Regulácia má byť, ale toto je niečo, čo nepotrebujeme my ani naši dodávatelia. Vezmime si splatnosť faktúr. Európa má nejaký štandard 30 až 45 dní a my ju stanovíme na 15 dní. Neplatí to však len pre nás obchodníkov, ale aj mliekari musia svojim dodávateľom platiť v novej lehote. O zákone rokujeme aj s našimi partnermi, ale nikto z neho nie je nadšený.

Na stole je aj zákon o zálohovaní PET fliaš, ktorý má byť povinný pre prevádzky od 300 metrov štvorcových. Čo plánujete urobiť v menších predajniach?

Momentálne neviem povedať. Nie je to len o samotnom výkupe fliaš. Potrebujete špeciálnu miestnosť na ich skladovanie a predajňa s plochou 150 metrov štvorcových na to nemá priestor. Nie sme proti zálohovaniu, ale poďme to robiť systémovo. Vzťah k životnému prostrediu i slovenským potravinám je pre nás dôležitý nielen preto, že je to populárne. Chceme v týchto témach aktívne vystupovať, ale toto je ďalší príklad gold-platingu. Prečo nevyvinieme úsilie, aby sa o to pokúsila celá V4 a kruh sa uzavrel. Nebude tu podozrenie z podvodov. Špeciálny čiarový kód síce nepustí do automatu cudziu fľašu. Ale potom sa fľaše zmrštia a idú do recyklačnej fabriky, kde sa už čiarový kód kontrolovať nebude. Je podozrenie, že vznikne akýsi medzistupeň, v rámci ktorého sa budú môcť doviesť aj fľaše mimo systému a bude sa to dať zneužiť.

Vo svojom portfóliu máte množstvo malých predajní. Ako vidíte ich budúcnosť?

Nepovedal by som, že hranica je vo veľkosti, ale v počte obyvateľov. Je predajňa, ktorá má 100 metrov štvorcových a bez problémov to zvláda a je predajňa, ktorá má 400 metrov štvorcových a ekonomicky to nezvláda. Hranica rentabilnosti predajne je 400 až 500 obyvateľov. Tu dokáže predajňa obstáť. Samozrejme, sú tam aj iné faktory, či má konkurenciu, či je to koncová dedina, alebo či je pri poľských hraniciach a raz za týždeň tam príde Poliak.

Koľko predajní máte v obciach do 400 obyvateľov?

Presné číslo vám nepoviem, ale tipujem 180 predajní. To, či prežijú, závisí aj od ekonomiky a nákladovosti, ktorá sa stále zvyšuje. Minimálna mzda je aktuálne 520 eur a keď vzrastie na 600 eur, výrazne to skomplikuje podnikateľské podmienky. Okrem toho rastú ceny energií a príplatky.

V Česku sa pokúšali pre predajne v najmenších obciach v rámci verejného záujmu vybojovať od štátu nejakú formu dotácie.

Bola to výrazná iniciatíva, ale treba povedať, že trvá štyri roky, ale k ničomu zatiaľ neviedla. Aj keby sme sa o to pokúšali, nepovažujeme to za reálne vzhľadom k tomu, že vieme, aká je politická situácia. Tieto predajne však majú výraznú sociálnu funkciu. Ľudia sa tu stretávajú, rozprávajú, môžu si každý deň nakúpiť čerstvé potraviny, ale aj, napríklad, zaplatiť telefón.

Nemôžete ich však ťahať do nekonečna.

Ekonomický tlak je veľmi silný. Dosahujeme porovnateľné výkony s troma najväčšími sieťami na trhu, ale kým oni majú okolo 120 obchodov, my ich máme 2100. A kým oni majú okolo 5000 zamestnancov, u nás pracuje 14 000 ľudí. Nikdy nebudeme ekonomicky takí efektívni ako oni, už len preto, že máme toľko striech na opravu a toľko ľudí na výplatnej páske. Náš zisk je na úrovni jedného percenta, ale neodvádza sa do zahraničia. Keby sme si povedali, že chceme byť silnejší a mať vyššie zisky, tak si necháme tisíc najväčších predajní.

A prečo to neurobíte?

Nemôžeme to urobiť. Sme tu 150 rokov a máme nejaké poslanie.

Stáva sa, že družstvá dotujú prevádzky v červených číslach?

Určite.

Napriek tomu celkový počet vašich predajní klesá.

Áno, lebo tlak je silný. Som v systéme od roku 1983 a pamätám si, že v každej obci sme mali obchod i krčmu. Jednota mala okolo 12-tisíc prevádzok. Keď som prišiel pred 12 rokmi na centrálu do Bratislavy, mali sme asi 2300 predajní, teraz je ich okolo 2100. Keď minimálna mzda pôjde na 600 eur a prípadne sa opäť zvýšia príplatky, bude to pravdepodobne znamenať zatvorenie ďalších predajní. Nehovorím, že zatvoríme 50 či 100 predajní, ale každá Jednota to bude musieť prehodnotiť.

Kde vidíte priestor na rast?

Intenzívny rast vidím v tom, že budeme poskytovať kvalitnejšie služby v rámci predajní, ktoré máme. Rastie kúpyschopnosť ľudí, pretože majú viac peňazí a viac míňajú. Zväčšením formátu predajne po rekonštrukcii sa obrat niekedy zdvojnásobí. Na mape však máme aj biele miesta. Zmizli sme z Bratislavy, z Košíc i z obcí, kde niekedy Jednoty boli, ale manažérskymi chybami tam už neexistujú.

V Bratislave máte dve prevádzky. Plánujete sa tu vrátiť vo väčšom?

Prehodnocujeme možnosti. Bolo by to dobré, ale nič reálne zatiaľ nie je na stole.

Coop Jednota má dlhodobo najvyšší podiel predaja slovenských potravín. Môžete ich predávať ešte viac?

Aj u nás sa dá tento podiel zvýšiť, ale bolo by to na úkor zákazníka. Máme silné mliekarenstvo, kde ponúkame viac menej iba slovenské produkty, ale zákazník chce ochutnať aj francúzsky syr. V pive je to ešte viditeľnejšie. Môžeme predávať iba slovenské pivo, ale keby sme nemali Prazdroj či Budvar, ukrátili by sme zákazníka a mohlo by sa stať, že by šiel do inej predajne. Aktuálne je u nás podiel predaja slovenských potravín 72 percent a možno by sa dali pridať ešte tri percentá. Máme však napríklad asi 800 malých dodávateľov, ktorí síce nie sú schopní dodávať do celej siete, ale iba lokálne, čím obohacujú ponuku v regiónoch.

Z online predaja potravín sa stáva veľká téma. Coop Jednota Žilina ponúka službu klikni a vyzdvihni. Pridajú sa ďalšie Jednoty?

Je to prvá lastovička. Pracuje na tom aj Liptovský Mikuláš a je na jednotlivých družstvách, či sa rozhodnú túto službu ponúkať. Vidíme to ako alternatívu pre väčšie mestá, kde ľudia majú menej času. V malých obciach sa chcú ľudia v obchode stretávať a porozprávať. Prioritou pre nás ostávajú kamenné predajne a nepredpokladám, že by sa to v najbližších rokoch malo zmeniť.

Dotazník

Môj obľúbený obchod:

Jednota. Najradšej mám predajňu Ela a AOC vo Vranove nad Topľou, supermarket Hanušovce a Dulovo námestie v Bratislave.

Moja obľúbená značka:

Mäsové a mliečne výrobky od slovenských výrobcov.

Ako najradšej nakupujem:

Osobne. Chcem byť v obchode, všetko vidieť a chytiť si tovar.

Čo ma na nakupovaní najviac baví/nebaví:

Rád nakupujem v potravinárskych predajniach, nerád nakupujem v textilných predajniach.

S kým najradšej/najčastejšie nakupujem:

Každý víkend s manželkou.

Čo mi v obchode chýba:

V obchode mi občas chýba pracovný entuziazmus.

Moja nákupná závislosť:

Pečivo a rôzne pekárenské výrobky.

Ako vyzerá môj ideálny nákup:

Keď kúpim všetko, čo chcem, keď ma oslovia impulzívne kategórie a nakúpim viac, ako som chcel a keď pri odchode sa na mňa predavačka usmeje.

Bez čoho z obchodu neodídem:

Bez platenia.

Aký som zákazník:

Verný.